Slováci sú vďaka pandémii zodpovednejší vo financiách, ukázal prieskum

Prekvapivo dobrá správa: Viac ako polovica Slovákov si šetrí na dôchodok

Fakt, že pandémia prebudila v Slovákoch väčšiu zodpovednosť za vlastné finančné zabezpečenie, je vidno už od jari 2020 vo vyššom záujme o životné poistenie aj investovanie. „Časť Slovákov si v dobrých časoch nepripúšťa, že by im mohol hroziť finančný problém napríklad kvôli vážnej chorobe. Avšak pandémia skutočne zafungovala ako budíček, keď ukázala, že ktokoľvek môže na dlhšie ochorieť. Ľudia sa chcú dnes viac chrániť a zároveň chcú zhodnocovať svoje úspory investovaním,“ popisuje situáciu v praxi Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Vyššia finančná zodpovednosť sa v prieskume výrazne prejavila pri otázke dôchodku. Plán sporenia na dôchodok má najnovšie až 53 percent Slovákov. Pritom v auguste 2020 deklarovalo plán sporenia len 28 % opýtaných. „Slováci sa v posledných mesiacoch aktivizovali najmä v dlhodobom sporení a investovaní. V OVB registrujeme výrazne vyšší záujem o prípravu finančných plánov a nastavenie investícií ako pred pandémiou,“ dodáva M. Búlik.

Tieto zistenia potvrdzuje aj posun záujmu o vzdelávanie v otázke sporenia a investovania, ktorý ukázal prieskum. Medzi oblasťami, v ktorých si ľudia plánujú doplniť znalosti, dominuje investovanie a zhodnocovanie úspor (44 %), nasledované investíciami do cenných papierov, akcií a dlhopisov, všeobecne šetrením a dôchodkovým sporením v 2. a 3. pilieri (zhodne po 31 %).

Ďalšou pozitívnou zmenou je plánovanie výdavkov. Tesná nadpolovičná väčšina Slovákov (51 %) hovorí, že všetky alebo takmer všetky výdavky plánuje dopredu. Celkovo viac ako 75 % populácie väčšinu svojich výdavkov plánuje.

Slováci sú pri finančnej gramotnosti voči sebe kritickejší

V prieskume sa 70 % opýtaných označilo za finančne gramotných. Je to istý posun smerom k reálnemu stavu finančnej gramotnosti, aj keď stále nie dostatočný. Vidno to na porovnaní s výsledkami prieskumu, ktorý analyzoval reálne znalosti. V prieskume 2muse z augusta 2020 dosiahli Slováci v Indexe finančnej gramotnosti v priemere výsledok 62 bodov zo 100. Index vznikol na základe metodiky 2muse a OVB, v ktorej dopýtaní odpovedali na otázky z oblasti financií rôznej obtiažnosti a získavali body za správne odpovede, resp. strácali body pri tipovanej nesprávnej odpovedi. Ak respondent priznal, že odpoveď nepozná, body nestratil.

Tri najväčšie chyby, ktoré svedčia o stále nízkej finančnej negramotnosti Slovákov

Chyba č. 1: Keď si poisťujeme krátky výpadok príjmu a zanedbávame dlhodobé zabezpečenie

Pri životnom poistení mnoho ľudí rieši poistenie krátkodobého výpadku príjmu na úkor ochrany pred zásadnými hrozbami, ako sú kritické choroby, invalidita a trvalé následky úrazu. Prípadne chcú ľudia ušetriť a vyberú si len lacné poistenie invalidity úrazom. Avšak podľa štatistík vzniká až 97 % invalidít v dôsledku choroby. „Poistenie pre prípad straty zamestnania potrebujú len ľudia bez finančnej rezervy, ktorí obracajú v ruke každé euro. Pre zvyšok populácie nie je tým kritickým poistením. Naopak, každý človek by mal mať poistenie pred vážnymi hrozbami ako úmrtie, kritické choroby, invalidita z choroby a trvalé následky úrazu. Avšak nie so symbolickou poistnou sumou, ale s čiastkou, ktorá rodine vzhľadom na jej celkový životný a finančný stav naozaj pomôže prekonať vzniknutú situáciu,“ zdôrazňuje Marián Búlik z OVB.

Chyba č. 2: Život na úver na všetko

Slováci si zvykli v posledných dvoch desaťročiach žiť na dlh, a to aj pri bežnej spotrebe. Kým pri hypotéke ide o nutnosť (Slovensku chýbajú regulované nájomné byty), pri spotrebných úveroch, kreditných kartách a prečerpaní účtu ide o nezodpovednosť. „Pravidelne využívať spotrebné úvery či kreditné karty a splácať vysoký úrok je vyslovene nerozumné a extrémne drahé. Dvojnásobne to platí pri dofinancovaní hypotéky spotrebným úverom namiesto využitia napríklad stavebného úveru. Rozdiel nie je len v úrokovej sadzbe (približne 8 % spotrebný úver vs. 3 % stavebný), ale problémom je aj krátka, osemročná splatnosť spotrebného úveru, čo výrazne zvyšuje splátku. Je mnoho rodín, ktoré kvôli vysokej splátke zo spotrebného úveru prišli o bývanie. Našťastie, pandémia záujem o spotrebné úvery výrazne utlmila. Stále však nie dostatočne, veď banky každý mesiac dávajú spotrebné úvery v priemernom objeme 100 miliónov eur,“ hovorí M. Búlik.

Chyba č. 3: Slováci sa radia o financiách primárne s rodinou

Ak ide o finančnú radu, Slováci ešte stále preferujú rady rodiny a známych pred odborníkmi na financie. A to napriek všeobecne slabej finančnej gramotnosti. Podľa prieskumu sa 58 % prioritne radí o finančných záležitostiach s členom rodiny a 32 % s priateľmi a známymi. S finančným agentom sa o financiách radí v priemere len 25 % opýtaných. Zmena je viditeľná pri ľuďoch, ktorí majú finančného sprostredkovateľa. Napríklad pri klientoch OVB je prvou voľbou pri hľadaní finančnej rady finančný sprostredkovateľ OVB s 52 % podielom. „To ukazuje, ako veľmi závisí výber partnera, od ktorého čakáme kvalitnú finančnú radu, od osobnej pozitívnej skúsenosti v minulosti,“ zdôrazňuje Marián Búlik.

O prieskume

Exkluzívny kvantitatívny prieskum zrealizovala agentúra 2muse cez 2muse on-line panel s riadeným prístupom na vzorke 1175 respondentov v dňoch 23.11. – 30.11.2020.