Aj keď má väčšina obyvateľov Slovenska averziu voči riziku a pristupuje k investovaniu vyslovene konzervatívne, pri korporátnych dlhopisoch vydávaných firmami sa táto opatrnosť úplne stráca.

Napriek varovaniam NBS aj ďalších odborníkov Slováci nakupujú korporátne dlhopisy, akoby to bola konzervatívna investícia s garantovaným výnosom. Situácia sa pritom v posledných 2 rokoch výrazne zhoršila. Kým v marci 2022 odhadovala NBS, že obyvatelia Slovenska majú investovaných do korporátnych dlhopisov 3,1 miliardy eur, dnes sa odhady pohybujú na úrovni takmer 3,9 miliardy.

Nárast o 800 miliónov eur za tento čas sa udial aj napriek tomu, že v tomto období obyvateľov Slovenska trápila vysoká inflácia, istý čas dokonca vôbec najvyššia v celej eurozóne. Vysoké riziko tohto prístupu dokladuje najnovší konkurz celej skupiny Helske, ktorá približne tritisíc držiteľom dlhopisov vo viacerých krajinách vrátane Slovenska dlhuje v prepočte 125 miliónov eur.

Slováci investovali do dlhopisov výše 2-násobok toho, čo do podielových fondov

Obyvatelia Slovenska dnes majú do korporátnych dlhopisov investovaných viac než 3,8 miliardy eur, čo je vyššia suma ako všetky dôchodkové úspory v 3. pilieri.

Nárast hodnoty držaných dlhopisov je zásadne vyšší ako objem úspor, ktoré Slováci investovali za toto obdobie do podielových fondov. A to napriek tomu, že v porovnaní s ktoroukoľvek skupinou podielových fondov ide o veľmi rizikovú investíciu.

„Kým objem korporátnych dlhopisov nakúpených Slovákmi narástol za dva roky o 800 miliónov eur,do podielových fondov investovali obyvatelia Slovenska za rovnaký čas len 400 miliónov eur,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

V čom vidí odborník dôvody tohto konania? Najsilnejšie sú dva momenty:

1. Každý chce vysoké percento zhodnotenia:„Podstupovanie zbytočného rizika v snahe získať čo najvyššie zhodnotenie vidíme na Slovensku už od 90. rokov. Ľudia sa zjavne nepoučili z Drukosu a BMG Holdingu, a keď sa objaví úrok 7, 8 či 10 % ročne, chcú ho mať. V skutočnosti by sa mali podozrievavo pýtať, prečo je niekto ochotný platiť držiteľovi dlhopisu dvojnásobný úrok voči bankovému úveru,“ hovorí Marián Búlik.
2. Dlhopisy sa tvária ako termínované vklady:Mnoho inzerátov na dlhopisy vyzerá ako reklama na termínované vklady. Za určité obdobie emitent sľubuje vrátiť investorovi istinu a k tomu vysoký úrok. „Dlhopis sa v ničom nepodobá na termínovaný vklad. Prísľub úroku a splatenia bez kvalitného zabezpečenia dlhopisu nič neznamená,“ vysvetľuje Marián Búlik.

Tieto dôvody sú očividne dostatočne silné, aby „prelomili“ opatrnosť v investovaní, ktorú vidíme v prípade investovania do podielových fondov.

Presne 35 percent investícií majú Slováci v zmiešaných podielových fondoch, ktoré sú jasne konzervatívnou voľbou kombinujúcou malé percento akciových titulov a výraznú väčšinu dlhopisových investícií a investícií do nástrojov peňažného trhu.

Ďalších 20 % investícií patrí realitným fondom, ktoré sú každým rokom populárnejšie vďaka všeobecnej obľube nehnuteľností ako klasického uchovávateľa hodnoty. Realitné fondy sú pritom takisto relatívne konzervatívnou investíciou.

To znamená, že viac ako polovica všetkých investícií do podielových fondov je viac-menej konzervatívnych. Naproti tomu v akciových fondoch je uložených len necelých 31 % aktív.

V ohrození sú desiatky miliónov eur

Projekt Zelený delfín, ktorý realizovala Asociácia obchodníkov s cennými papiermi (AOCP) spolu s Centrálnym depozitárom cenných papierov, v minulom roku použil scóring, podľa ktorého mali viac ako tri štvrtiny korporátnych dlhopisov predávaných na Slovensku najvyšší stupeň úverového rizika. To znamená, že sa svojimi parametrami ocitli v špekulatívnom pásme označujúcom najväčšie riziko nesplatenia. Išlo o výsledok hodnotenia viac ako siedmich desiatok podnikových dlhopisov. (Poznámka: AOCP podľa webu zelenydelfin.sk aktuálne pracuje na úpravách skóringového modelu.) Podľa Národnej banky Slovenska majú domácnosti v najväčšej miere nakúpené práve dlhopisy od týchto spoločností.

Prečo sú korporátne dlhopisy takým rizikom?

1. Firmy si pomocou dlhopisov požičiavajú peniaze. Namiesto bankového úveru, pri ktorom musia splniť mnohé kritériá a podstúpiť prísny proces, si tak peniaze pýtajú od investorov. Už tento moment indikuje, že riziko dlhopisu nebude malé.
2. Kúpou dlhopisu v zásade vstupujete do konkrétneho projektu ako investor a plne znášate jeho podnikateľské riziko. Môže to dopadnúť dobre, avšak aj krachom.
3. Aj keď dlhopis nesie meno známej značky, zvyčajne ho vydáva tzv. SPV (special purpose vehicle), čiže firma (zvyčajne s. r. o.) založená na realizáciu konkrétneho projektu. Známe meno v názve je zvyčajne len marketing, väčšinou za túto eseročku materská firma nenesie nijaké záruky.
4. Aj keď je prospekt podnikového dlhopisu schválený NBS, neznamená to, že by mu regulátor dával punc kvality. Pri schvaľovaní prospektu NBS detailne nehodnotí kvalitu dlhopisu, zo zákona môže len kontrolovať splnenie základných náležitostí.
5. Kvalitu dlhopisu odzrkadľuje rating, ak by ho dlhopis mal. Slovenské ani české dlhopisy však obvykle hodnotenie od rešpektovanej agentúry nemajú.
6. Korporátne dlhopisy zväčša nie sú zabezpečené. To znamená, že eseročka vydávajúca dlhopis ručí len svojím majetkom, zväčša zaťaženým dlhmi z realizácie projektu. Ak dlhopisy zabezpečenie majú, treba si v emisných podmienkach preveriť, akým spôsobom a v akom rozsahu.
7. Vysoký ponúkaný výnos indikuje vysoké riziko. Výnos nad úrovňou bežných firemných bankových úverov je znakom, že ide o rizikovejšiu investíciu. A ak sa výnos pohybuje v dvojciferných číslach, ide vyslovene o signál vysokého rizika.
8. Aj keď sa dlhopisy teoreticky dajú predať niekomu inému ešte pred termínom splatnosti, takýto investor sa nemusí nájsť. Sekundárny trh s dlhopismi je zvyčajne málo likvidný.

Vlaňajšia analýza korporátnych dlhopisov v Česku od forenzných vyšetrovateľov zo Surveilligence ukázala, že za posledných desať rokov skončilo v insolvencii desať percent spoločností, ktoré emitovali dlhopisy. Polovica stihla skrachovať do troch rokov od emisie. Ľudia na nich stratili skoro 260 miliónov eur, boli medzi nimi aj slovenskí investori.

„Na Slovensku na tom kvalita korporátnych dlhopisov nie je o nič lepšie. To ukazujú príklady najväčších firiem ako Arca či Helske, ale aj mnoho ďalších prípadov. Znamená to, že tieto dlhopisy sú vysoko rizikové a pred investíciou by každý človek mal dobre zvážiť, či je ochotný podstúpiť toto riziko. Najlepšie je poradiť sa s odborníkom na investície,“ radí Marián Búlik z OVB.

10 rád, ako preveriť firmu vydávajúcu dlhopisy

Každý, kto zvažuje nákup korporátneho dlhopisu, by si mal nájsť čas preveriť jeho kvalitu. Riaďte sa týmito odporúčaniami:

 

1. Preverte si firmu, ktorá vydáva dlhopisy: Je rozdiel, či je firma nová alebo zabehnutá a hrá rolu, či o sebe zverejňuje informácie (napríklad v registri účtovných závierok) a kde sídli.  Často sú to office houses, virtuálne sídla adresy, kde sú prihlásené stovky firiem, čo je už samo osebe podozrivé. Seriózna firma by mala mať aj vlastnú internetovú stránku s predstavením projektu a detailnými informáciami o ňom.
2. Splatila firma dlhopisy už predtým? Overte si, či už firma vydávala dlhopisy a či ich splatila. Rovnako je dobré pozrieť sa na majiteľov či zástupcov firmy a ich minulosť a oblasť podnikania. Viete si ich preveriť v registri exekúcií a osobných bankrotov, a rovnako aj to, či už nejakú firmu v minulosti neposlali do konkurzu.
3. Finančné zdravie je dôležité: Zistite si finančné informácie o emitentovi: aké je jeho zadlženie, vlastný kapitál, obrat, štruktúra aktív a či už vôbec niekedy vykázal zisk. Firmu si tiež treba preveriť v registri exekúcií alebo či na ňu nie je podaný insolvenčný návrh, prípadne či nie je dlžníkom Sociálnej poisťovne či Finančnej správy.
4. Je emitent transparentný a dôveryhodný? Je dôležité, či má firma referencie, verejne známe  obchodné aktivity a celkovo serióznu reputáciu. Ak ide o eseročku pod známou značkou, akým spôsobom zakladala a riadila táto firma podobné eseročky predtým?
5. Vypočítajte si rizikovosť dlhopisu: V Česku existuje kalkulačka dlhopisov od ministerstva financií (nazvaná Scorecard), na Slovensku robí skóring dlhopisov Zelený delfín.
6. Preverte si aj konkrétnu emisiu: Najneskôr v deň emisie je firma povinná zverejniť emisné podmienky. Treba si v nich všímať likviditu dlhopisov, či nemajú výnimky vo výplate kupónov (úrokov), aké je poradie veriteľov a či nejde o podriadený dlh, pri ktorom je bežný majiteľ dlhopisu v nevýhode voči zabezpečeným veriteľom. Ak je dlhopis zabezpečený, ale ručí zaň priamo emitent alebo iná spriaznená osoba, ide reálne o nezabezpečený dlhopis.
7. Aký je biznis model? Zamyslite sa nad reálnosťou účelu využitia investície. Ak ide o investíciu do realitného projektu, prečo siaha firma po dlhopisoch namiesto štandardného bankového úveru? Aký je aktuálny trh a je reálne, aby sa projekt predal s dostatočným ziskom na vyplatenie investorov?
8. Predajca hrá rolu: Ak sa dlhopisy predávajú cez overenú spoločnosť z investičného prostredia, ide o menšie riziko ako predaj priamo od emitenta alebo cez internet.
9. Pozor na refinancovanie: Ak je účelom refinancovanie už vydaného dlhopisu, naznačuje to neschopnosť emitenta splácať a odďaľovanie splácania v čase.
10. Pozor na neprimerane vysokú úrokovú sadzbu: Extra vysoký úrok je významným rizikom a návratnosť môže byť nepravdepodobná. Pritom žiadna garancia budúcich výnosov neexistuje.

Autor článku: Marián Búlik