Priemerný vek na Slovensku sa rýchlo zvyšuje. Zásadne to ovplyvní naše financie
|
Vplyv na hypotéky: maximálne 50 % úver a vyššie poplatky
Ceny hypoték neovplyvňuje len úroková politika Európskej centrálnej banky, ale aj množstvo iných faktorov. Mnohé naznačuje vývoj na trhu v posledných troch rokoch. Kým trh rástol tempom cez 12 % ročne a úrokové sadzby boli viac ako dvojnásobné, boli banky dostatočne ziskové aj pri silnej konkurencii. To im umožňovalo zachovávať vysokú úroveň služieb, vrátane rastu pobočkovej siete. Za posledné dva roky sa všetko zmenilo: počet pobočiek klesol o 120 (11 %) a banky sa snažia šetriť, kde sa dá. Dôvod je jasný: nízke úročenie znižuje ich ziskovosť.
Starnutie obyvateľstva však môže zasiahnuť aj samotné úvery. „Ak zásadne klesne počet ekonomicky aktívnych ľudí a klesne objem poskytovaných úverov, bude musieť banka dnešné úspory z množstva úverov kompenzovať inde. Logicky klesne konkurencia v tejto oblasti a zvýšia sa poplatky,“ predikuje dopady Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovenska.
Rizík je však oveľa viac. Napríklad s nižšou flexibilitou na trhu bytov príde aj k zmene oceňovania rizík. „Banky dnes v rámci oddelení risku analyzujú trhové ceny nehnuteľností vo svetle predpokladaného ekonomického vývoja. Len čo klesne flexibilita trhu, budú pristupovať oveľa opatrnejšie k záložnému právu. To znamená, že pravdepodobne výrazne klesne miera prefinancovania hodnoty kupovanej nehnuteľnosti. Kým pred pár rokmi sme boli zvyknutí na 100-percentné hypotéky a dnes je štandardom hranica 80 %, nemusí byť v budúcnosti prekvapením iba 50 % ako absolútny strop. Výnimkou zrejme bude iba Bratislava a blízke okolie, ktoré majú ako jediný región v SR demograficky rásť,“ dodáva M. Búlik.
Reverzné hypotéky ako štandard: dosplácanie hypotéky výmenou za odstúpenie bytu
Zásadnú rolu zohrá pokles príjmu v staršom veku. Dnes má Slovensko historicky najviac dlžníkov, ktorí budú splácať hypotéku ešte po sedemdesiatke. Konkrétne 10 % jednotlivcov a takmer 6 % dvojíc. Pri výraznom zostarnutí populácie bude príjem stále väčšej časti dlžníkov v poslednej tretine splácania klesať. Pritom podiel dlžníkov v seniorskom veku jednoznačne porastie.
Tejto situácii sa prispôsobia aj banky. „Banky sa budú snažiť ešte výraznejšie znížiť výšku splátky, aby zaťažovala príjem čo najmenej. Viem si predstaviť, že dnešné štandardné anuitné splátky nahradí splácanie s klesajúcou splátkou. Takisto sa na slovenský trh pravdepodobne dostanú reverzné hypotéky. To znamená, že splácanie hypotéky prevezme finančná inštitúcia výmenou za to, že po smrti pôvodného obyvateľa nehnuteľnosť prejde do jej vlastníctva,“ hovorí M. Búlik.
Štátne dôchodky „spadnú“ nadol o 20 až 40 percent. Väčšina Slovákov to však nerieši
Zvyšovanie priemerného veku na Slovensku má najzásadnejší vplyv na príjem na dôchodku zo štátneho systému. „Dnešná miera náhrady (44,9 % v roku 2017) môže o tridsať rokov klesnúť až o 20 - 40 percent. Aj keď by sa naplnili oveľa optimistickejšie prepočty ministerstva financií s poklesom o mínus desať percent, je to stále zásadný prepad. Pretože už dnešná úroveň dôchodkov je pociťovaná ako neúmerne nízka. Pritom v skutočnosti dnešní štátni dôchodcovia prežívajú z hľadiska príjmov zlatý vek.“
Finančnú situáciu budúcich dôchodcov dodatočne zhorší zníženie dôchodkového veku. Ústavný zákon, ktorým sa zastropoval dôchodok na 64 rokov, ďalej zvýši tlak na napäté financie Sociálnej poisťovne. Dopadom tohto kroku môže byť podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pokles novopriznaných dôchodkov o 10 až 20 percent v závislosti od toho, či ide o muža alebo ženu, a od počtu detí. „Problémom je totiž kombinácia menšieho počtu odpracovaných rokov a väčšieho počtu dôchodcov pre zníženie vekovej hranice. Je totiž ťažko predstaviteľné, že by ktorákoľvek politická garnitúra bola ochotná zvýšiť odvodové sadzby až o 8 percentuálnych bodov, čiže celú štvrtinu oproti dnešnému stavu. Oveľa pravdepodobnejšie je zníženie výšky dôchodkov,“ vysvetľuje zmenu výšky dôchodkov Marián Búlik z OVB.
Drvivá väčšina populácie v produktívnom veku však budúci zásadný prepad príjmov nerieši. Ešte stále si vyše tri štvrtiny z 1,5-milióna účastníkov 2. piliera sporia v nevyhovujúcich konzervatívnych dlhopisových fondoch. Čísla prestupov z týchto fondov, do ktorých všetkých sporiteľov, ktorí „neprotestovali“, poslala vláda Roberta Fica v roku 2013, sa konečne pohli až za posledný rok. Štatistiky hovoria o 13 700 sporiteľoch za prvý polrok 2019, ktorí prestúpili z garantovaného fondu do rastového. Zvyšuje sa aj počet ľudí, ktorí si sporia v dvoch fondoch, aj keď táto správa neukazuje jednoznačný progres v príklone k rastovým fondom (ide povinne o kombináciu garantovaného dlhopisového fondu a rastového fondu).
V každom prípade, ľudia v 2. pilieri konečne po rokoch proaktívne pristupujú k svojim úsporám, čo je výborná správa. Napriek tomu tu máme ešte drvivú väčšinu sporiteľov, ktorá sa o svoje úspory nezaujíma. Pritom podľa výpočtu Inštitútu finančnej politiky bežný sporiteľ prišiel za štyri roky (2013-2017) len pre ťah Ficovej vlády o 1 500 eur. A čím dlhšie sporitelia zostávajú v slabo výkonných dlhopisových fondoch, tým viac sa ich strata zvyšuje.
Čo s tým môžeme robiť? Tu je 7 rád:
- Ideálne už od prvej výplaty začať vytvárať pravidelným investovaním majetok, ktorý v dôchodkovom veku môžete pomaly rozpúšťať na udržanie životného štandardu.
- Po nástupe do zamestnania čo najskôr vstúpiť do druhého piliera (DSS) a zvoliť si akciový alebo indexový fond, ktorý je pre mladého človeka podstatne výhodnejší ako investovanie do garantovaných, nízkovýnosových fondov.
- Ak máte menej ako 45 rokov a v DSS si sporíte len do garantovaného fondu, zmeňte si pomer majetku i sporenia tak, aby bol z veľkej časti investovaní do rastového fondu.
- Ak zamestnávateľ ponúka príspevky do tretieho piliera (DDS), je vhodné využiť jeho ponuku a sporiť si takú sumu, ktorá zaručí maximálny príspevok zamestnávateľa.
- Osloviť svojho finančného sprostredkovateľa za účelom vypracovania finančného plánu a zistiť tak vhodné možnosti, ako si súkromne sporiť na dôchodok.
- Neskracovať si tridsaťročnú splatnosť hypotéky na dvadsať či desať rokov pri rekordne nízkych sadzbách. Naopak – vytvárať si finančnú rezervu, ktorá poslúži na mimoriadne splátky úveru v obdobiach vysokých úrokov.
- Nezadlžovať sa s prílišným optimizmom, ale naopak sa zbavovať drahých, najmä spotrebných úverov – časy rastúcich platov a nízkej nezamestnanosti totiž môžu s príchodom krízy veľmi rýchlo skončiť.