Pozor na korporátne dlhopisy. Za pekným úrokom sa skrýva viac rizika, ako ste si mysleli

V časoch nízkych úrokov v bankách a vysokej inflácie sa ľudia logicky obzerajú po spôsobe, ako svoje úspory zhodnotiť alebo aspoň uchrániť pred infláciou. Keď na nich na internete „vyskočí“ ponuka korporátnych dlhopisov s výnosom 3 až 15 percent ročne, mnohí po nich siahnu ako po výhodnom spôsobe, ako ochrániť hodnotu svojich úspor. Pritom to rozhodne nie je bezpečná alternatíva. 

Korporátne dlhopisy so sebou nesú výrazne vysoké riziko, neporovnateľné s akýmkoľvek bankovým vkladom či pravidelným investovaním do podielových a ETF fondov. K investícii do korporátnych dlhopisov preto treba pristupovať opatrne a pýtať sa mnoho otázok, kým sa rozhodnete investovať.

Vypočujte si reláciu Svet financií na RTVS o korporátnych dlhopisoch s Mariánom Búlikom.

Riziko korporátnych dlhopisov si viete ťažko preveriť

Aj na slovenskom trhu sú v ponuke desiatky korporátnych dlhopisov v hodnote stoviek miliónov eur. Tento fenomén nie je vo svete firiem ničím novým. Spoločnosti, ktoré potrebujú finančné injekcie na rozvoj, financujú cez firemné dlhopisy takzvaní inštitucionálni investori. Čiže investičné firmy, ktoré sa špecializujú na ukladanie voľného kapitálu do cenných papierov, ktoré im prinášajú výnos. V prípade jednotlivcov je však investícia do rovnakých korporátnych dlhopisov niečím úplne odlišným. A určite rizikovejším.

Štandardný spôsob financovania firiem prebieha cez bankové úvery. Len čo firma na Slovensku siaha po korporátnych dlhopisoch, je to prvý varovný signál. Banka – a takisto každý inštitucionálny investor – si totiž firmu detailne preveruje a analyzuje, či riziko nesplatenia pôžičky nie je príliš veľké. A ak je, peniaze firme neposkytne. „Bežný človek má len obmedzené možnosti, ako si preveriť firmu. Môže sa pozrieť do prospektu dlhopisu a skontrolovať napríklad rating firmy od niektorej z renomovaných agentúr. Alebo si pozrieť hospodárenie na portáli Finančnej správy. Nikdy však nedokáže posúdiť rizikovosť ako finanční profesionáli. A už samotný fakt, že firma uprednostnila predaj dlhopisov bežným ľuďom pred bankovým úverom, je varovaním, že riziko nie je vôbec malé,“ vysvetľuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Nedajte sa zmiasť porovnávačmi, ktoré pozerajú len na úrok

Národná banka Slovenska pravidelne vydáva upozornenie na investovanie do korporátnych dlhopisov s tým, že je spojené s veľkým rizikom. Okrem iného varuje pred neadekvátne vysokým úročením. 

Obrovským rizikom je dnes aj spôsob, ako sa korporátne dlhopisy predávajú. „Na internete vám pri hľadaní investície vyskočia sponzorované odkazy, ktoré lákajú na vysoký výnos. Dokonca aj internetové porovnávače ako financnahitparada.sk pri zadaní porovnania termínovaných vkladov ešte donedávna ukazovali ako prvé práve tieto korporátne dlhopisy. To bolo zavádzajúce, pretože porovnávali neporovnateľné,“ upozorňuje Marián Búlik z OVB.

Čo sa vlastne môže stať?

Najpopulárnejšími emisiami na Slovensku sú dnes korporátne dlhopisy developerských spoločností, ktoré si takto požičiavajú peniaze na financovanie výstavby bytových domov. A keďže stavebný boom je obrovský, takýchto ponúk sú desiatky. Skúsme si na nich ukázať zjednodušený príklad, ako to v praxi funguje.

Developer kúpil pozemok a púšťa sa do výstavby. Na to, aby mohol začať stavať, mu z vlastných zdrojov stačí 20 percent nákladov. A zvyšných 80 percent si požičia od investorov do dlhopisov. Ak bytovka stojí milión, do výstavby vkladá spoločnosť s ručením obmedzením alebo akciovka len 200-tisíc a zvyšných 800-tisíc zaplatia ľudia cez dlhopisy. Plán developera je rozpredať postavené byty za 1,4 milióna eur a získať 40 % zisk (vyššie výnosy ako náklady). Investorom potom vyplatí z peňazí navyše na úrokoch 200-tisíc eur a zvyšných 200-tisíc má vo vrecku. Svoj vložený kapitál zhodnotil o 100 percent.

To je ideálny scenár. Aj keď sa to dnes, v čase rastúcich cien bytov nezdá, veľmi jednoducho sa môže stať, že developer nepredá byty s plánovaným ziskom . Napríklad kvôli výrazne vyšším nákladom na stavebné materiály, s ktorými nepočítal pri výpočte cien bytov (to sú prípady, ktoré sa už na Slovensku dejú). 

Prípadne dopyt po bytoch klesne, keďže úrokové sadzby rastú a ľudia v stále väčšej neistote budú odkladať nákup nového bývania. Takto môže zrazu predaj bytov v našom príklade „vyniesť“ len 800-tisíc eur. V takom prípade investor neuhradí svoje záväzky a človek – majiteľ korporátneho dlhopisu – príde o peniaze. 

„Celé riziko investície do dlhopisu totiž nesie investor, čiže bežný človek. Neexistuje žiadny fond ochrany vkladov ako pri bankách, žiadna garancia vrátenia peňazí. Ľudia chcú prirodzene vidieť, ako ich peniaze zarábajú, ale pritom zabúdajú na opatrnosť. V minulosti pri Drukose sami seba presvedčili, že 20-percentný ročný výnos je reálny a treba doň vložiť peniaze. Dnešné 7-percentné úroky na korporátnych dlhopisoch sú o niečo reálnejšie, ale riziko straty celej investície je stále veľmi vysoké,“ vysvetľuje Marián Búlik z OVB. Riziko podčiarkuje aj fakt, že v prípade krachu takejto spoločnosti sú dlhopisoví dlžníci vyplácaní medzi poslednými.

Nikto netvrdí, že realitnému trhu hrozí okamžitý prepad. Avšak napríklad vývoj cien materiálov je nepredvídateľný, len minimum investorov má zmluvy ošetrené tzv. Inflačnou doložkou, a teda môžu legálne zvýšiť ceny už zazmluvnených bytov. A ak tak urobia, dostávajú sa do súdnych sporov. Prípadne rovno vyhlásia konkurz. Pri vysokej inflácii a spomaľovaní rastu ekonomík, ktoré dnes vidíme, pokles stavebného trhu raz logicky príde ako v rokoch 2009-2011 v dôsledku finančnej krízy.

Ako teda investovať svoje úspory?

„Investície do korporátnych dlhopisov si netreba zamieňať s termínovaným vkladom. Nie je to výnosnejšia verzia vkladu, je to diametrálne odlišný produkt. A preto treba ku korporátnym dlhopisom pristupovať veľmi opatrne,“ hovorí Marián Búlik z OVB. Ak máte voľné úspory, Marián Búlik radí rozdeliť si ich v prvom kroku na tri kôpky.

Krátkodobá rezerva by mala pokryť výdavky vás a vašej rodiny počas 3-6 mesiacov. Sem patria náklady na bývanie, školu, splácanie úverov a, samozrejme, výdavky na stravu. „Túto rezervu odporúčam držať na bežnom alebo sporiacom účte, aby ste ju mali okamžite k dispozícii.“

Strednodobú rezervu si tvorte na plánované výdavky, napríklad na drahšiu dovolenku alebo rekonštrukciu, ktorú plánujete v najbližších rokoch.

Zvyšné úspory je dobré nenechať ležať ladom, ale investovať. Primárnym cieľom je zachovať hodnotu úspor, čiže zhodnotiť ich aspoň na úroveň inflácie. V závislosti na tom, do akej miery tolerujete riziko, môžete investovať do rôznych kategórií podielových a ETF fondov. „Aj keď ste opatrný typ investora, určite by ste nemali svoje investície umiestniť len do peňažných fondov, ktoré majú veľmi nízky výnos. Treba si nechať navrhnúť investičnú stratégiu so širokým rozložením investícií. A následne budete držať celú investíciu počas odporúčaného obdobia. A nepodľahnúť panike, keď trhy klesajú,“ radí Marián Búlik a zároveň odporúča, aby ste sa o investovaní poradili s nezávislým finančným sprostredkovateľom. Ten vám poradí, ako investovať čo najbezpečnejšie, ale s takým ziskom, aby ste dosiahli svoje finančné ciele.