Minimálne dôchodky sa zvyšujú, stačiť to ale nebude
|
Od 1. októbra sa zvýšil minimálny dôchodok z doterajších 365,70 eur na 389,90 eur mesačne. Seniori, ktorým stúpne penzia, sa bezpochyby potešia. Je však výška minimálneho či priemerného dôchodku na Slovensku dôvodom na uspokojenie sa s danou situáciou? Určite nie.
Dôchodky z 1. piliera nevyhnutne klesnú
V júli sa mimoriadnym zvýšením o 10,6 % „prehupla“ priemerná výška dôchodkov prvýkrát cez hranicu 600 eur. Konkrétne, podľa štatistík stúpol priemerný dôchodok o 61 eur na 637 eur. Ide o výsledok štedrej novelizácie, ktorá valorizáciu dôchodkov naviazala na tzv. dôchodcovskú infláciu a pravidlo, že pri presiahnutí 5 % inflácie sa dôchodky zvýšia dvakrát ročne. Ďalšie výrazné zvýšenie čaká dôchodcov od januára 2024, keďže inflácia za 2. polrok 2023 jednoznačne prekročí päťpercentnú hranicu.
Čo je pre dôchodcov dobrá správa, je pre verejné financie veľký problém. Len mimoriadna valorizácia „odkrojí“ ročne z rozpočtu do roku 2026 až 811 miliónov eur (ekvivalent 0,6 % HDP) a každoročné 13. dôchodky ďalších 500 miliónov (0,45 % HDP). Celkovo hrozí, že výdavky na penzie vzrastú z 8,3 % HDP v roku 2019 až na 14,2 % HDP v roku 2070. Už prekročenie desaťpercentnej hranice je červenou čiarou, ktorú štát dlhodobo finančne nezvládne a bude musieť šetriť na dôchodkoch.
Prvý krok v tomto smere priniesla minuloročná reforma dôchodkového systému, ktorá výpočet nárastu takzvanej dôchodkovej hodnoty znížila zo 100 na 95 % rastu priemernej mzdy. Tento krok sa premietne v horizonte 25 rokov do poklesu dôchodkov o približne 5 %. Nepôjde však ani zďaleka o posledný krok smerujúci k zníženiu úrovne dôchodkov, keďže demografia je neúprosná. Kým aktuálne pracujú 3 ľudia v aktívnom veku na jedného dôchodcu, do roku 2070 to bude len 1,5 pracujúceho. Bez dramatického zvýšenia odvodov ide o ďalší dôvod na znižovanie úrovne penzií.
Zo všetkých týchto čísiel vyplýva jediné: dôchodky vyplácané štátom z 1. piliera budú v budúcnosti klesať, ak sa štát nechce kvôli dôchodkovému systému dostať do krachu. Dnešní penzisti z hľadiska príjmov v porovnaní s priemernými mzdami zažívajú takpovediac „zlatý vek“ a do budúcnosti sa situácia bude len zhoršovať. Spoliehať sa na to, že o 20, 30 či 40 rokov mi dôchodok od štátu bude stačiť na živobytie, je absolútne nereálne.
Čo robiť, ak vám vychádza minimálny dôchodok?
Minimálne dôchodky dnes poberajú najmä ľudia, ktorí pracovali dlhodobo za veľmi nízku mzdu, alebo dostávali iba časť výplaty na účet a zvyšok „na ruku“. K nim však pribudne početná skupina živnostníkov, ktorí dlhodobo platia odvody len z minimálneho vymeriavacieho základu. Aj keď minimálny dôchodok pomerne rýchlo narástol z 334 eur v roku 2020 na aktuálnych takmer 390 eur, jeho ďalší rast sa určite spomalí. Okrem toho logicky nikdy nedobehne priemerný dôchodok a navždy zostane len nedostatočným príspevkom na živobytie. Pre väčšinu živnostníkov je preto absolútne nevyhnutné začať čím skôr pravidelne investovať na finančných trhoch a tvoriť si tak finančný majetok, z ktorého budú žiť na dôchodku. Rovnaké odporúčanie však platí pre všetkých, ktorí si na dôchodku chcú zachovať podobnú životnú úroveň ako počas pracovného života.
2. a 3. pilier sú samozrejmosť, kľúčové je pravidelné investovanie
Pri plánovaní života na dôchodku treba začať využitím benefitov štátom podporovaného sporenia, teda účasťou v 2. aj 3. pilieri. V 2. pilieri vo všeobecnosti odporúčame sporiť minimálne prvú polovicu pracovnej kariéry iba v indexových alebo akciových dôchodkových fondoch. 3. pilier dáva zmysel len pri príspevku od zamestnávateľa. V takom prípade treba sporiť maximálnu sumu a získať tak najvyšší možný príspevok od zamestnávateľa.
Po nastavení 2. a 3. piliera prichádza najdôležitejší krok: vlastné pravidelné investovanie. Ak sa pozrieme na dnešné dôchodky, dosahujú niečo cez polovicu priemernej čistej mzdy. Tento pomer sa v budúcnosti bude postupne zhoršovať. To znamená, že na zachovanie životného štandardu aj po odchode do dôchodku bude treba nahradiť približne polovicu príjmu. Vychádzajúc z priemernej doby strávenej na dôchodku (14 rokov), bude človek s priemerným príjmom potrebovať nasporenú sumu na úrovni aspoň 100-tisíc eur v dnešných cenách (bez započítania budúcej inflácie). V skutočnosti bude reálna suma musieť byť vyššia nielen o infláciu, ale aj kvôli vyššie popísanému poklesu výšky dôchodkov z 1. piliera voči príjmom.
Akú sumu treba pravidelne investovať?
Všeobecná poučka odporúča vkladať do pravidelného investovania 10 % čistého príjmu. Je to však priemerný údaj, ktorý môže byť v skutočnosti podstatne vyšší alebo aj nižší. Konkrétnu výšku mesačného investovania na dôchodok je treba vypočítať každému individuálne (v OVB na to máme kalkulačku), a to v závislosti od veku, rodinného stavu, finančného majetku, úspor v 2. pilieri a ďalších parametrov.
V praxi však často vidíme, že ľuďom sa nie vždy podarí investovať určenú sumu: niekedy chýbajú na účte peniaze, inokedy príde dlhšia choroba, starostlivosť o člena rodiny alebo dočasná nezamestnanosť so zníženým príjmom. Preto vždy odporúčame investovať každý mesiac všetko nad rámec bežných výdavkov. V takom prípade si môžete čas od času bez výčitiek dopriať investičné prázdniny, pretože ste si doterajšími vyššími vkladmi v sporení na dôchodok „nadbehli“.
Investičná stratégia: v prvom rade akcie, potenciálne doplnené o dlhopisy
Okrem výšky investície je kľúčové, do čoho sa investuje. V zásade pre každého platí odporúčanie nastaviť finančný plán s investičnou stratégiou postavenou na mixe aktívnych podielových a ETF fondov. Pre získanie čo najvyššieho výnosu by väčšinový podiel mali tvoriť akciové podielové a ETF fondy. Zásadnou úlohou investičnej stratégie pri sporení na dôchodok je totiž znásobenie úspor. Odložené peniaze sa musia viackrát znásobiť na to, aby vznikla dostatočná rezerva na dôchodok. Prirodzene, pri väčšej citlivosti na riziko je treba zameniť časť akciových investícií za dlhopisové. Tento postup s blížiacim sa dôchodkovým vekom čaká každého sporiteľa.
Samotná investičná stratégia musí byť vystavaná individuálne na základe investičného horizontu a vlastného rizikového profilu. Ideálnym scenárom je čo najvyššie zastúpenie akciových podielových a ETF fondov, ktoré podľa štatistík zarábajú približne dvojnásobne viac ako dlhopisové fondy. Preto sa v OVB vždy snažíme aj ľudí s konzervatívnym pohľadom na kapitálové trhy presvedčiť argumentami a ďalším vzdelávaním v oblasti investovania k tomu, aby sa odvážili investovať aj do akciových fondov a potom v tomto investičnom nastavení dlhodobo zotrvať. V takom prípade by celkové zhodnotenie mohlo dosiahnuť v priemere 7-10 % ročne.
Začnite sporiť čím skôr
Ak to zhrnieme, spoliehať sa na dôchodok z 1. piliera ako jediného či dominantného zdroja príjmu je chyba. Nielen, že dôchodok z 1. piliera nikdy nebude dosť vysoký na bezproblémový život, ale v ďalších dekádach bude reálne čoraz nižší. Ak ste ešte nezačali sporiť na dôchodok, je teraz najvyšší čas. Oslovte finančného sprostredkovateľa, nechajte si pripraviť finančný plán s investičnou stratégiou a pustite sa do pravidelného investovania. Je to jediný spôsob, ako svoje úspory znásobíte tak, aby ste mali na dôchodku dôstojný život.