Kto si na dôchodok sporí v konzervatívnom fonde, dosiahne až 3x nižšie úspory

Väčšine sporiteľov v 2. pilieri ušli po rekordných výnosoch v roku 2019 aj výnosy z mierneho rastu finančných trhov v minulom roku. Stav úspor v konzervatívnych dlhopisových dôchodkových fondoch sa za posledný rok totiž znížil len minimálne: zo 72 % (2019) na 69 % (2020). Dobrou správou síce je, že od 1. januára 2021 opäť o kúsok narástol odvod do 2. piliera (na 5,25 %), avšak táto zmena sporiteľov rozhodne „nevytrhne“. Jediný spôsob, ako získať pri odchode do dôchodku až 3-krát vyššie úspory je sčasti alebo úplne prestúpiť z konzervatívneho do rastového fondu, radí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Dlhopisové fondy prinesú v budúcnosti 3 až 5-krát nižší výnos

V roku 2020 sa v 2. pilieri nezopakovali výnosy, akých sme boli svedkami rok predtým. „Rok 2019 bol výnimočný, keďže indexové aj akciové fondy zarobili dvojciferné čísla. Avšak v minulom roku dokázala približne polovica fondov stále zarobiť viac ako dve percentá, čím prekonali infláciu, čiže sporitelia v nich reálne zarobili. Celý priemer však nadol ťahali najmä konzervatívne, dlhopisové fondy, v ktorých je od roku 2013 väčšinasporiteľov. Túto skutočnosť je treba čím skôr zmeniť,“ hodnotí situáciu Marián Búlik.

Ak necháme bokom najväčší mínus indexového fondu NN (čo bola „daň“ za výnimočne strmý rast v roku 2019 a neskorší vznik fondu), tak najnižšie výnosy dosiahla skupina dlhopisových fondov. „Priemerný globálny dlhopisový výnos do doby splatnosti je dnes na historickom minime 0,83 %. Dlhopisové fondy preto v tomto ani v ďalších rokoch zrejme nedokážu zarobiť viac ako 1 % ročne. Čiže nezarobia ani na infláciu. V porovnaní s indexovými a akciovými fondami prinesú dlhopisové fondy do budúcnosti 3 až 5-krát nižší výnos,“ vysvetľuje M. Búlik.Aj keď jeden  dlhopisový  fond zarobil za posledných päť rokov slušných 2,6 % ročne, do budúcna takýto výnos už nemá šancu zopakovať. Navyše, ak by v budúcnosti centrálne banky opäť zdvihli úrokové sadzby, zhodnotenie dlhopisov sa ešte viac zníži.

Na opačnom konci rebríčka stoja ako najúspešnejšie indexové fondy, ktoré dosiahli za posledných päť rokov priemerný výnos 6,67 percenta, pričom tie najlepšie prekonali hranicu ôsmich percent. Z akciových fondov im  konkuruje len akciový fond Allianz DSS. Zvyšok akciových fondov dosiahol priemerný ročný výnos okolo 5 percent. „Treba povedať, že posledných päť rokov prinášajú indexové a aj niektoré akciové fondy v slovenských DSS zaujímavé zhodnotenie, ktoré je konkurencieschopné v porovnaní s obdobnými fondmi v krajinách EÚ,“ hovorí Marián Búlik z OVB.

V konzervatívnych fondoch je stále 69 % úspor

Od 1. januára sa zvýšil odvod do 2. piliera na 5,25 %. Do starobného dôchodkového poistenia odvádza každý 18 percent zo svojho hrubého platu a v prípade živnostníkov je to 18 percent z vymeriavacieho základu. Aj keď pôvodne sa tento odvod delil na polovicu medzi 1. a 2. pilier, po zmene zákona v roku 2012 odchádzali na osobný účet v sporiacom 2. pilieri iba 4 % a zvyšných 14 % zostávalo v Sociálnej poisťovni. Rovnaký zákon zaviedol od roku 2017 automat, ktorým sa percento odvodov do druhého piliera každý rok zvyšuje o 0,25 percenta a v roku 2024 má dosiahnuť naplánované maximum 6 percent z hrubej mzdy. „Pre sporiteľov v 2. pilieri je zvýšenie odvodov určite dobrá správa, keďže im budú o niečo rýchlejšie pribúdať úspory. Avšak oveľa zásadnejší dopad na nasporenú sumu má to, v ktorom fonde si človek sporí. Dnes má ešte stále sedem z desiatich sporiteľov v 2. pilieri svoje úspory v konzervatívnych fondoch, čo je zásadná chyba. Ak vám zostáva do odchodu na dôchodok viac ako 15 rokov, treba preniesť aspoň časť úspor do rastového fondu,“ odporúča Marián Búlik.

Slovákom leží ešte stále 69 % úspor v konzervatívnych fondoch. Za posledný rok sa situácia zásadne nezmenila – na konci roku 2019 bolo v konzervatívnych fondoch 72 % úspor, čiže iba tri percentá prešli do rastových fondov. A to je jeden z dôvod pomalého rastu majetku v 2. pilieri. Aj napriek novým odvodom a zhodnoteniu sa za posledný rok zvýšil len o 972 miliónov eur.

Dôchodkové reforma by mala priniesť investičné stratégie pre všetkých

Presunom úspor do rastového fondu majú sporitelia šancu výrazne si polepšiť. Akciové trhy majú potenciál ďalej rásť aj v tomto roku, aj keď výrazne pomalším tempom ako v posledných mesiacoch, keď „dobiehali“ marcový prepad akciových trhov.  Priemerný rast akciových trhov sa odhaduje na 4-5 %. Je však možné, že aj napriek optimizmu vďaka vakcíne proti COVID-19 príde aj dočasný prepad trhov. „Pri investovaní musíme akceptovať, že nevieme, čo nás čaká z krátkodobého hľadiska. Dlhodobo sa však môžeme spoľahnúť na to, že pri investovaní v trvaní viac ako 15 rokov akciové trhy s najvyššou pravdepodobnosťou prinesú priemerný ročný vynos výrazne vyšší ako inflácia. Preto je dôležité čím skôr presunúť svoje úspory z konzervatívneho do rastového fondu,“ odporúča Marián Búlik.

Ľuďom, ktorí zostanú dlhodobo alebo dokonca počas celého sporenia v 2. pilieri v konzervatívnom fonde, zarobia ich úspory maximálne 1-2 percentá ročne. Tento nedostatočný výnos pocítia, keď odídu na dôchodok a budú nepríjemne prekvapení z renty, ktorú im poisťovne ponúknu. Zatiaľ to však vyzerá tak, že väčšina sporiteľov sa kvôli slabej finančnej gramotnosti o svoje úspory nezaujíma. „Zostáva dúfať, že pripravovaná dôchodková reforma skutočne prinesie zavedenie investičných stratégií aj pre existujúcich sporiteľov, aby sa ich úspory mali šancu rozumne zhodnocovať.“ Kým sa tak stane, má však každý možnosť presunúť svoje úspory jednoducho a bezplatne do rastového fondu. Je to dôležitý krok najmä pre mladých ľudí vo veku 20-40 rokov, ktorí si doteraz sporili v dlhopisových fondoch. „Ak mladý človek teraz vstúpi do 2. piliera a bude si 40 rokov sporiť v akciovom alebo indexovom fonde, bude mať nasporené 2-3 krát viac ako garantovanom fonde.“

Do konca februára budú DSSky zasielať ročné výpisy. V ňom si ľudia môžu skontrolovať, v ktorom fonde majú uložené svoje úspory. A ak je to 100 % garantovaný fond, je treba riešiť zmenu. „Odporúčam poradiť sa s odborníkom na financie,ktorý podľa priorít sporiteľa a aj jeho veku odporučí, do ktorého fondu a koľko z úspor a nových príspevkov presunúť.“