Kde sa vyrábajú peniažky? 7 rád, ako deti finančne vzdelávať doma.

Kde sa vyrábajú peniažky?

Milan „Junior“ Zimnýkoval sa v projekte spoločnosti OVB s názvom Pre všetky drobné rozprával s deťmi o ich predstavách, kde vznikajú peniažky a ako sa dostávajú do života ľudí. Toto stretnutie ukázalo, že deti mnohé súvislosti prirodzene cítia, avšak ešte vo väčšej miere sú ovplyvnení svojimi rodičmi a ich návykmi. „Opäť sa potvrdilo, že deti sú vo finančnom vzdelávaní ako špongia. Nasávajú informácie a súvislosti najmä zo svojho okolia. O to dôležitejšia je rola rodičov, aby im napríklad vysvetľovali, odkiaľ pochádzajú peniaze a napríklad korigovali ich očakávania od banky ako zdroje peňazí,“ hovorí Marián Búlik.

Deti majú prirodzený cit pre sporenie, podporte ho

Všetky deti, ktoré odpovedali na Juniorove otázky, majú v sebe prirodzenú tendenciu sporiť. Deti hovoria, že keď dostanú peniaze, väčšiu časť si odložia na veľké želanie a len menšiu časť minú – kúpia si niečo drobné.

Veľkým problémom súčasnosti je tendencia umocňovaná reklamami, že je oveľa lepšie požičať si a splácať ako postupne sporiť. Nedávny prieskum GfK pre OVB Allfinanz Slovensko ukázal, že stredoškoláci veľmi nekriticky „nasávajú“ všetky informácie z okolia, a to vrátane tých, ktoré propagujú úplne nesprávny prístup k peniazom. Napríklad až 30 % študentov vyhlásilo, že nákup na splátky nepokladá za úver. „O témach, o ktorých sa veľa hovorí, vedia mladí ľudia a študenti viac. Naopak, slabo komunikované témy sú pre nich úplne neznáme. Zásadným problémom je však nekritické prijímanie informácií z okolia. Ak deťom už od malého veku nevštepujeme správne princípy a nevysvetľujeme im napríklad úverové nástrahy, ktoré ich stretnú, veľmi im to v živote sťažíme. Je preto kľúčové, aby sa každý rodič venoval svojim deťom a vytvoril im správny vzťah k financiám,“ vysvetľuje Marián Búlik z OVB.

Hypotéky a úvery

Malé deti nevedia, čo hypotéka je, ale vnímajú, že existuje ako súčasť života ich rodiny.

„V súčasnosti sme zo všetkých strán kŕmení tým, že je jednoduchšie splácať ako sporiť, že nízke mesačné splátky sú výhodné a všetko čo chceme, môžeme mať hneď. V takomto prostredí vyrastajú aj naše deti. Preto potrebujú, aby v nich rodičia vybudovali zodpovedný prístup k úverom, k hypotéke. Tým im môžu pomôcť, aby sa v budúcnosti vyhli vážnym problémom – drahým dlhom, neschopnosti ich splácať, prípadne aj chudobe na dôchodku,“ zdôrazňuje Búlik.

Na čo slúži účet

Deti v našom prieskume prezradili, že poznajú banku ako inštitúciu, v ktorej majú ich rodičia uložené peniaze. A zo správania rodičov vidia, ako účet používajú. A to špecificky pomocou karty. „Účet je to, že máš založené v banke peniaze a potom si ich môžeš vyberať takou kartou.“

Predstavy detí o „špeciálnej karte“ sú rôzne. Niektoré si myslia, že je to kartička poistenca, iné deti ju volali automaticky celý čas „kreditka“. „Je dôležité, aby deti vedeli, že kreditka nie je len taká obyčajná karta, ale reálny úver. A to jeden z najdrahších, aké vôbec existujú. V deťoch treba skôr budovať zodpovednosť za to, aby narábali najmä s peniažkami, ktoré majú na účte,“ radí Búlik.

Finančné znalostí detí nie sú dostatočné. Mnoho však vedia zmeniť rodičia

Slovenské deti nie sú na tom vo finančných znalostiach dobre. Potvrdili to výsledky posledného medzinárodného prieskumu finančnej gramotnosti PISA 2018. Napriek tomu, že výsledky oproti predchádzajúcemu prieskumu (2015) sa mierne zlepšili, slovenskí žiaci z 385 škôl dosiahli skóre pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Do rizikovej skupiny žiakov, ktorí majú výrazné problémy s matematikou, patrí až štvrtina všetkých žiakov do 15 rokov. Podobný prieskum agentúry GfK na vzorke 500 študentov pre OVB Allfinanz Slovensko potvrdil, že slovenskí stredoškoláci majú vo finančnej gramotnosti iba priemerné znalosti. Napríklad takmer polovica nepozná ročnú priemernú mieru nákladov (RPMN) ako jediný skutočný parameter, ktorý vypovedá o nákladoch na úver.

OVB Allfinanz Slovensko na základe týchto výsledkov cíti záväzok zvyšovať finančnú gramotnosť obyvateľstva. Preto už niekoľko rokov organizuje projekt Moja Família a na školy priniesla hru Finančná Sloboda (viac na financnagramotnost.sk).

Avšak GfK prieskum tiež potvrdil, že rodičia majú na finančnú budúcnosť detí väčší vplyv, ako si myslia. Až 91 % študentov stredných škôl povedalo, že je doma vedených k efektívnemu hospodáreniu. „Na základe mojich skúseností môžu rodičia ku finančnej gramotnosti viesť svoje deti už od piatich rokov. Deti v tomto veku už dokážu pochopiť koncept peňazí ako aj to, že na ich zarobenie je potrebné vynaložiť prácu a ich výmenou sa dajú získať veci.“

Praktickým nástrojom vedenia k efektívnemu hospodáreniu je aj vreckové. Pomáha deťom nadobudnúť správny vzťah k peniazom, pričom im pomôže naučiť sa hospodáriť s nimi. Je ideálne naučiť deti našetriť si väčší obnos peňazí na vytúžený darček, ktoré si potom môžu kúpiť. „Nestačí však vreckové deťom len dať, treba sa s nimi aj rozprávať, na čo by ich mali minúť a ako s nimi hospodáriť. Užitočné je aj pomôcť im rozdeliť si peniaze z vreckového na viacero častí - na míňanie, sporenie apod. Nikdy ich však nekritizujte za zlé rozhodnutia. Keď sa sami poučia na vlastných chybách, zapamätajú si ich navždy,“ uzatvára Marián Búlik z OVB.

7 rád, ako deti finančne vzdelávať doma

1. ukážte im peniaze - centové, eurové mince aj bankovky.
2. znázornite im, čo si za ne môžu kúpiť
3. zahrajte sa s nimi doma na obchod
4. určite si spolu nejaký cieľ – sumu, ktorú má dieťa ušetriť. Namiesto peňazí môže zbierať napríklad kamienky či kamienky. Keď dieťa dohodnuté množstvo nazbiera, môžete ísť nakupovať
5. dajte im priesvitnú pokladničku – uvidia tak efekt sporenia na vlastné oči
6. otvorte im účet v banke - je to možné už od 6 rokov. Keď usúdite, že môžu používať platobnú kartu s limitom, zverte im ju
7. dávajte im pravidelné vreckové aby si mohli vaše rady vyskúšať v praxi