Inflácia na Slovensku má v 2021 klesnúť, no úspory väčšiny Slovákov aj tak stratia na hodnote.

NBS očakáva infláciu pod 1 %, rizikom sú ceny pohonných hmôt

Kľúčovými faktormi, ktoré slovenskú infláciu tradične ženú do vysokých čísiel, je rast cien potravín, bývania a energií. Aj keď sa Slováci v čase pandémie v spotrebe obmedzili najmenej spomedzi všetkých štátov eurozóny, celkový dopyt medziročne klesol. To sa prejavilo aj na cenách potravín, ktoré za celý rok zdraželi len o 2,5 % (oproti 4 % v roku 2019). V roku 2020 spomalilo aj tempo zdražovania v sektore bývania a energií a celkovú úroveň inflácie ovplyvnili aj nízke ceny palív. 

Výkonnosť slovenskej ekonomiky v minulom roku v dôsledku pandémie a obmedzení po rokoch klesla. Už v tomto roku však očakávame návrat k rastu. Napriek tomu Národná banka Slovenska (NBS) predpokladá pokles inflácie pod jedno percento. Dôvodom majú byť lacnejšie energie (primárne plyn) a pretrvávajúci nižší spotrebiteľský dopyt. Tlmiaco by na čistú infláciu mal pôsobiť aj pomalší rast miezd a nízke importné ceny. 

Naopak, infláciu smerom nahor budú klasicky tlačiť potraviny, ako aj vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť. Predpokladá sa, že služby spojené s kaviarňami, hotelierstvom a reštauráciami budú naďalej stagnovať, a teda nebudú tlačiť na rast inflácie. 

Niektoré predpovede dokonca počítajú pre druhý polrok 2021 s nezvyčajnou situáciou, keď by po dlhých rokoch mohli ceny potravín celkovo poklesnúť. Na druhej strane, rizikom pre infláciu zostávajú ceny pohonných hmôt. Spolu so zotavovaním globálnej ekonomiky a rastom dopytu stúpajú aj ceny ropy.

Reálne zhodnotenie prináša len investovanie, Slováci ho zatiaľ dostatočne nevyužívajú

Čo očakávaný pokles inflácie znamená pre sporiteľov a investorov? „Pre každého sporiteľa a investora je najdôležitejšie prekonať v zhodnotení svojich úspor infláciu. V opačnom prípade sa totiž úspory znehodnocujú, čiže z rovnakej sumy si človek kúpi menej tovarov či služieb. Klesajúca inflácia posúva nároky na investície nadol. No ani pokles inflácie pod jedno percento nič nezmení na tom, že väčšine Slovákov sa úspory aj v tomto roku znehodnotia, ak ich nechajú ležať v banke na účte,“ vysvetľuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. 

Slováci mali minulý rok uložených na bankových účtoch a termínovaných vkladoch takmer 40 miliárd eur a hotovosť a vklady tvoria celkovo až 60 percent majetku. „Keďže fiškálna politika ECB sa tak skoro nezmení, úspory na bankových účtoch  a termínovaných vkladoch budú mať stále úrok blízky nule. Tieto peniaze teda uloženie do banky nezachráni pred strácaním hodnoty. Jediný spôsob na finančnom trhu, ako dnes ochrániť úspory pred infláciou, je pravidelné investovanie,“ dodáva M. Búlik.

Všeobecne dobrou správou je, že ľudia prejavujú o investovanie väčší záujem ako v minulosti. Podľa prieskumu STEM/MARK z decembra 2020 až dve tretiny Slovákov sú otvorené investovaniu na finančných trhoch. A podľa prieskumu 2muse vykonaného pre OVB je investovanie najžiadanejšou témou, ktorú chcú Slováci v najbližšom polroku riešiť so svojím sprostredkovateľom. V minulosti to pritom bola téma financovania bývania hypotékou. 

Problémom vo vzťahu k inflácii však naďalej zostáva fakt, že 69 % úspor v 2. pilieri stále leží v konzervatívnych fondoch, kde zarábajú až trojnásobne menej ako v rastových fondoch. Väčšina ľudí sa o tieto úspory nezaujíma a nemá v úmysle túto tému nijako riešiť. Do konzervatívnych fondov poslala všetky úspory vláda v roku 2013 a len približne desatina sporiteľov sa odvtedy o svoje peniaze zaujímala a presunula ich do rastového fondu. 

Navyše, proklamovaný záujem o investovanie do fondov je zatiaľ viac zámer ako realita. Od roku 2015 je rast investícií do podielových fondov pomalší ako rast peňazí, ktoré Slováci dávajú napríklad do stávkovania. „Pritom pri pravidelnom investovaní a dobre nastavenom investičnom pláne môže každý človek dosiahnuť priemerný výnos 5 až7 či viac percent ročne. Avšak len investovanie do akciových či indexových podielových alebo ETF fondov je dnes skutočne jediný potenciálny spôsob, ako pri prijateľnom riziku dlhodobo nielen porážať infláciu, ale nechať svoje úspory skutočne zarábať,“ objasňuje Marián Búlik z OVB. 

Dlhopisové fondy zamerané na štátne dlhopisy, teda väčšina takýchto fondov, totiž majú vďaka ich poplatkom a priemernému globálnemu výnosu do splatnosti štátnych dlhopisov na historicky najnižšej úrovni 0,83 % len slabú šancu, aby porazili infláciu hoci len vo výške 1 %. Navyše, ak by v budúcnosti centrálne banky opäť zdvihli úrokové sadzby, zhodnotenie dlhopisov sa ešte viac zníži. Byť dynamickým investorom, ktorý preferuje akcie pred dlhopismi, sa preto do budúcnosti určite vyplatí.