Ako naučiť deti hospodáriť s peniazmi

Kedy je najvhodnejší čas začať sa s deťmi rozprávať o peniazoch?

Už od piatich, šiestich rokov môžete začať deťom vysvetľovať, že peniaze nepadajú z neba, ale treba si ich zaslúžiť prácou a hospodáriť s nimi s rozumom. Aj s ešte menšími deťmi sa doma môžete zahrať na obchod a ukázať im, čo si môžu za jednotlivé mince a bankovky kúpiť.

Deťom treba už odmalička vštepovať, že najdôležitejšie je rozumne míňať peniaze na to, čo naozaj potrebujú. „Popri tom si môžu odkladať peniažky na to, aby si tak nasporili na väčšie veci, po ktorých túžia,“ hovorí Marián Búlik. U starších detí to už bývajú hodnotnejšie veci ako napríklad nový mobil. „Vek nad 10 rokov je už vhodný na to, aby sme naučili deti sporiť.“ Takéto deti si už dokážu odoprieť viacero malých výhod pre jednu väčšiu vo vzdialenejšej budúcnosti.

Má dieťa vreckové dostať alebo si ho má odrobiť?

„Myslím si, že deti by v domácnosti mali pomáhať, pretože tým odbremenia svojich rodičov, a za to by nemali dostávať peniaze,“ hovorí finančný analytik, ale zároveň dodáva: „Som zástancom toho, že deti by mali vreckové dostať len vtedy, keď si splnia svoje povinnosti doma.“ 

Deti by mali doma pravidelne pomáhať pri domácich prácach. Keď to robia, ako majú, na konci mesiaca by mali dostať zaslúžené vreckové. „Nie je to však tak, že by dostávali vreckové  za prácu doma. Práca doma je len podmienkou pre jeho vyplatenie,“ objasňuje odborník.

Možnosťou je odmeniť ich za nejaký mimoriadny výkon, napríklad celodennú domácu brigádu na záhrade, aby získali pocit, že si ceníme ich námahu nad rámec povinností a že práca im vie priniesť zárobok.

Samotné vreckové má však iný zmysel. Má deti predovšetkým učiť hospodáriť s peniazmi, sporiť si a spoznávať hodnotu vecí a služieb v praxi. 

Ako vzdelávať deti, aby ich to bavilo a zároveň to bolo užitočné?

Škola by mala deti pripraviť na reálny život, no finančnej gramotnosti sa v slovenskom vyučovaní venuje len málo času. „Pritom je jednou z najzákladnejších schopností, ktoré deti budú potrebovať do života,“ hovorí Marián Búlik. „Preto by sa podľa mňa na základných aj stredných školách mal klásť väčší dôraz na vyučovanie praktických informácií a znalostí aj v oblasti financií.“

OVB sa snaží hľadať spôsoby, ako deťom vysvetľovať finančnú gramotnosť zábavnou formou, napríklad pomocou rozhovorov detí s Juniorom. Už deväť rokov robí OVB na základných a stredných školách vzdelávací program Moja Família, do ktorého sa už zapojilo viac ako 600 škôl a asi 82-tisíc žiakov. Cez interaktívnu hru a simuláciu života rodiny učí deti správne sa rozhodovať o financiách v živote. Dôležitú úlohu v nej hrá učiteľ, ktorý s pomocou odborných podkladov vysvetľuje deťom jednotlivé situácie a učí ich porozumieť finančným produktom. 

Pre stredoškolákov a vysokoškolákov má OVB projekt Finančná sloboda. Túto hru vyvinuli českí finanční odborníci. Finančná sloboda je tiež simuláciou života rodiny počas niekoľkých desiatok rokov. „Dáva možnosť učiť sa nielen na vlastných chybách, ale aj chybách iných hráčov, ako sa správať v kľúčových finančných situáciách,“ vysvetľuje finančný analytik. Túto hru nemôže viesť hocikto, ale OVB má na ňu špeciálne vyškolených certifikovaných lektorov.

Najsilnejším vzorom pre deti však sú ich rodičia. Tí by teda mali začať od seba a v prvom rade mať v poriadku svoje financie a pripravený finančný plán zabezpečenia života, zdravia, majetku, ktorý ich bude viesť k ich cieľom a potrebám. Rodičia by okrem zavedenia a kontroly vreckového a popri učení, aká je hodnota peňazí, mali deti zasväcovať aj do finančných záležitostí rodiny. Pri každom vážnejšom rozhodnutí by mali s deťmi hovoriť, vysvetliť im jeho podstatu aj to, ako sa ich bude dotýkať. Môže to byť napríklad kúpa auta, nového bývania či uzatvorenie životného poistenia. „Tým, že rodičia budú deťom takto vysvetľovať svoje počínanie, deti lepšie pochopia, prečo to rodičia robia práve takto a čo je na tom správne,“ hovorí Marián Búlik.

Je niekoľko jednoduchých spôsobov, ako deti odmalička učiť o financiách. Jedným z nich je napríklad priesvitná pokladnička, napríklad sklenené prasiatko. Dieťa tak vidí efekt sporenia na vlastné oči. „Pri školákoch odporúčam otvoriť im detský účet v banke s kartou a denným limitom, kontrolovať, na čo dieťa míňa peniaze, a občas si s ním o tom dať aj debatu,“ radí finančný odborník.

Podobný efekt má aj pravidelné vreckové. „Pokojne môžeme použiť pravidlo, že koľko rokov dieťa má, toľko eur mesačne mu môžeme dávať vreckové.“ Výška však, samozrejme, závisí aj od finančnej situácie rodiny. Dieťaťu môžeme ponúknuť aj možnosť, že ak mu na konci mesiaca nejaké peniaze zostanú, dáme mu na ne úrok navyše.

Čo ak sa rodičia vo financiách veľmi nevyznajú?

Kým u detí môžeme vedomosti o financiách postupne rozvíjať, u dospelých to býva ťažšie. „Často si totiž nechcú priznať, že sa vo financiách nevyznajú. Je potrebné, aby prekonali aj predsudky o spolupráci so sprostredkovateľom, ktorý im reálne môže pomôcť zvýšiť aj vlastnú finančnú gramotnosť,“ mieni finančný analytik. Nie je hanba obrátiť sa na sprostredkovateľa so žiadosťou o radu. „Hanba by skôr bola, ak by to rodičia neriešili a zanechali by kvôli zlému hospodáreniu deťom napríklad dlžoby alebo by im odovzdali vlastné zlé finančné návyky,“ varuje Búlik.

Z prieskumov spoločnosti OVB vyplynulo, že hoci si 9 z 10 Slovákov myslí, že majú dostatočné finančné znalosti, realita je skôr opačná. Väčšina ľudí na Slovensku nemá dostatočnú finančnú gramotnosť a má problém orientovať sa aj v jednoduchých finančných otázkach. „Ako si väčšina z nás prizná, že sa nevyzná v právnych témach, a aj preto sami sebe nie sme právnikmi, mali by sme si vedieť priznať aj medzery vo finančných vedomostiach. Ideálne je preto spolupracovať s profesionálom, finančným sprostredkovateľom, ako odborníkom na financie, a zároveň si s jeho pomocou zvyšovať vlastnú finančnú gramotnosť,“ radí Marián Búlik. S vyššou finančnou gramotnosťou budú klienti zároveň lepšie rozumieť tomu, čo im ich finančný sprostredkovateľ radí.

Čo je cieľom finančnej gramotnosti?

„Najvyšším cieľom je finančná pohoda, potom istota, a nakoniec finančná nezávislosť,“ menuje finančný analytik. Prvý krokom je poznať svoje príjmy a výdavky. Hospodáriť nám potom pomôže jednoduchý model, takzvaný finančný domček.

Vo finančnom domčeku všetko stojí na finančnej rezerve, preto by sme ju mali mať vytvorenú ako prvú. Potom tento model odporúča mesačný príjem rozdeliť na tri časti:

1. Prvou časťou sú základy, ktoré tvorí zabezpečenie príjmu, teda správne nastavené životné poistenie a sporenie na dôchodok. 
2. Druhou časťou sú bežné a občasné výdavky. Ideálne je, ak neprekračujú 60 % našich príjmov. 
3. Poslednú časť príjmov, strechu, tvoria výdavky na vlastné bývanie, napríklad hypotéka, alebo na sporenie na vzdelanie našich detí. Na túto časť by malo ostať asi 30 % našich príjmov. 

„Takto nastavené hospodárenie nám prináša istotu v súčasnosti, splnenie našich krátkodobých aj dlhodobých cieľov a dosiahnutie finančnej nezávislosti vo veku, keď si ju ešte budeme môcť užiť,“ vysvetľuje Marián Búlik.

Rada pre rodičov na záver

Ak by si mali rodičia odniesť len jednu radu, bola by to táto: „Buďte s deťmi trpezliví, ale nekompromisní. Je dôležité, aby deti pochopili hodnotu peňazí, aby si dokázali vážiť malé veci a vďaka tomu neskôr aj veľké veci. Trvajte na pravidlách, podľa ktorých môže dieťa získať vreckové. Ale takisto majte s deťmi pri odovzdávaní finančnej gramotnosti trpezlivosť, pretože práve financie a spôsob, ako fungujú, budú naozaj potrebovať do svojho života ako soľ,“ uzatvára podcast Marián Búlik.

Vypočujte si celý podcast o finančnej gramotnosti s Mariánom Búlikom.