Aj vo financiách sa dá mnoho robiť lepšie. Výsledkom je lepšia ochrana a viac úspor
|
Zadlžujeme sa zbytočne a draho
Nízka finančná gramotnosť sa výrazne prejavuje v zadlžovaní. K septembru 2020 slovenské domácnosti dlžili bankám viac ako 41 miliárd eur. Ďalšie stovky miliónov majú ľudia napožičiavané v nebankových spoločnostiach. Je to viac, ako sú úspory uložené v bankách (39,25 mld. eur). Okrem hypoték, ktoré sú kvôli neexistencii trhu nájomných bytov nutnosťou, si Slováci nerozumne požičiavajú cez viaceré predražené úvery. Napríklad 470 miliónov eur cez prečerpanie účtu a 300 miliónov cez kreditné karty s astronomickými úrokmi okolo 20 percent.
Drobnú korekciu priniesla koronakríza, keď objem spotrebných úverov od marca dodnes klesol o vyše 200 miliónov eur. Avšak obyvatelia Slovenska majú stále požičaných 5,4 miliardy eur cez spotrebné úvery. Pritom, ak by Slováci mali finančný plán a zvykli si plánovať svoje príjmy a výdavky, vedeli by s úvermi zaobchádzať lepšie.
Kto má pod kontrolou výdavky, dokáže hospodáriť lepšie
Ako ukázalo porovnanie štátov EÚ, Slováci sa počas krízy v spotrebe takmer neobmedzovali a v tomto smere ukázali opačný prístup ako zvyšní členovia únie. Obrázky z preplnených obchodov počas koronakrízy hovorili za všetko. Ako keby mal nastať koniec sveta.
Mnoho ľudí sa sťažuje na nízke príjmy, tie však reálne v posledných rokoch rástli výrazne rýchlejšie ako inflácia. Problém je často skrytý v nadmerných výdavkoch. Len máloktorí z nás majú prehľad o výdavkoch, už vôbec nehovoriac o kontrole nad nimi. Zo skúsenosti môžem povedať, že každý dokáže svoje výdavky znížiť, v každom rodinnom rozpočte sa nájdu zbytočnosti. Menej je niekedy viac. Aj v tomto smere sa dajú veci robiť lepšie. Odporúčam zanalyzovať svoje výdavky, vyradiť zbytočnosti a ušetrené peniaze použiť na vytvorenie rezervy a investovať.
Slováci sa o zmluvy nestarajú, tým pádom sú chránení menej alebo vôbec
Dlhodobým problémom na Slovensku je nízka miera poistnej ochrany. Odhaduje sa, že poistená je len tretina nehnuteľností a len časť z týchto zmlúv chráni okrem samotnej stavby aj domácnosť.
Podobne nízke je aj percento havarijne poistených áut. Pri životnom poistení je situácia ešte horšia. A najväčší problém je, že mnoho ľudí má v zmluvách vyslovene neporiadok. Aj 30 rokov po zmene režimu sa stále stáva, že v praxi narazíme na platnú zmluvu o poistení nehnuteľnosti s poistnou sumou 200-tisíc korún.
Majitelia majú pocit, že sú chránení a stojí ich to len zopár eur ročne. Ale v skutočnosti sú na tom rovnako, ako keby žiadnu zmluvu nemali. Poistná suma zodpovedá len zlomku hodnoty nehnuteľnosti a keď sa niečo stane, minimálne odškodnenie od poisťovne majiteľom nijako nepomôže. Je dôležité nechať si zmluvy pravidelne prekontrolovať a prekonať obavu, že sa pritom niečo pokazí.
Komu finančný sprostredkovateľ pravidelne skontroluje zmluvy a odporučí zmeny tam, kde je to nutné, robí veci jednoznačne lepšie. A tým je aj lepšie chránený. Vývoj v poistení totiž nezastal a nové zmluvy zvyčajne prinášajú za rovnaké peniaze rozsiahlejšiu ochranu a bonusové pripoistenia. Alebo pri novej zmluve s rovnakou mierou ochrany zaplatíte nižšie poistné. To neznamená, že každá stará zmluva sa musí zrušiť. Na to je odborník, aby vedel odporučiť, ktoré zmluvy ponechať, ktoré upraviť a kde treba pôvodnú zmluvu nahradiť novou.