Slováci si vo finančnej gramotnosti veria viac, ako ukazujú ich reálne znalosti
|
Slováci si vo finančnej gramotnosti veria viac, ako ukazujú ich reálne znalosti
Finančná gramotnosť Slovákov sa zlepšuje len mierne. V indexe finančnej gramotnosti, ktorý metodicky pripravila najväčšia spoločnosť v oblasti finančného sprostredkovania OVB a prieskumná agentúra 2Muse, dosiahli Slováci priemerný výsledok 62 zo 100 bodov. Prieskum, ktorý sa realizoval v polovici augusta 2020, zároveň ukázal, že Slováci sa snažia sporiť svojim deťom, avšak výrazne menej sporia na vlastný dôchodok. Zároveň sa potvrdil trend posledných rokov a väčšia ochota k sporeniu: Slováci si dokážu priemerne z výplaty odložiť 100 eur mesačne.
Slováci dosiahli v indexe finančnej gramotnosti úspešnosť 62 bodov zo 100
Slováci si tradične v otázke financií veria viac, ako ukazujú ich reálne znalosti. Aj v najnovšom prieskume 9 z 10 Slovákov o sebe vyhlásilo, že rozumie financiám. Index finančnej gramotnosti však nameral priemerný výsledok 62,2 bodu. Zaujímavosťou je minimálny, iba päťbodový rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa považujú za gramotných, a tými, ktorí priznávajú, že financiám nerozumejú (62,6 vs 57,6). Prieskum ukázal, že na finančnú gramotnosť nemá žiadny vplyv ekonomický status, naopak, úspešnosť stúpala najmä s vyšším vzdelaním a veľkosťou sídla. Slováci z miest nad 100-tisíc obyvateľov boli oproti zvyšku krajiny úspešnejší o 7 bodov, rozdiel medzi ľuďmi so stredoškolským vzdelaním bez maturity a absolventmi vysokej školy predstavoval 13 bodov. Muži pri rovnakom vzdelaní, veku a veľkosti sídla dosiahli v priemere o 5 bodov viac ako ženy.
»Finančnej gramotnosti sa v OVB cielene venujeme už desať rokov cez vzdelávanie mladých ľudí v programoch Moja família a Finančná sloboda. A zároveň sa snažíme už 27 rokov zlepšovať vedomosti o financiách aj medzi našimi klientmi. Z našich skúseností jasne vyplýva, že finančná gramotnosť Slovákov sa postupne zlepšuje,« hovorí Ivica Chačaturianová, riaditeľka odboru vzdelávania, OVB Allfinanz Slovensko.
»Je to pre Slovensko dobrá správa, pretože s lepším chápaním financií sú ľudia schopní riešiť svoju finančnú budúcnosť kompetentnejšie.«
Slováci zodpovedne sporia svojim deťom typicky 25 € mesačne
Zodpovednejší prístup Slovákov dokladuje kontrola výdavkov a sporenie. 70 percent Slovákov sleduje svoje výdavky pravidelne aspoň raz za mesiac. Rovnaké percento opýtaných svoje výdavky plánuje. Vyše dve tretiny rodičov pravidelne svojmu dieťaťu sporí typicky sumu 25 eur mesačne. Zaujímavosťou je, že finančne najmenej gramotní rodičia odkladajú deťom rovnakú sumu ako tí najvzdelanejší.
Len každý štvrtý Slovák si sporí na dôchodok. Z toho len polovica pravidelne
Výrazne horšie Slováci dopadli v sporení na dôchodok. Podľa prieskumu sa iba 4 z 10 zamýšľajú nad takýmto sporením, avšak len približne štvrtina (28 %) má aj plán sporenia na dôchodok. Z ľudí, ktorí si nastavili plán sporenia, dokáže len polovica (56 %) tento plán aj pravidelne dodržiavať. »Aj keď miera úspor v posledných rokoch stúpa, stále máme čo zlepšovať. Je dôležité vypestovať si »sporiaci návyk« a vnímať ho pozitívne. Je to niečo, čo robíme pre svoju budúcnosť alebo pre budúcnosť svojich detí. Len malá časť ľudí je natoľko disciplinovaná, že si sporí pravidelne každý mesiac. Kultúra »míňania« je silno promovaná cez rôzne ponuky a akcie a ľudia nakupujú veci, ktoré reálne vôbec nepotrebujú. To ich odkláňa od dlhodobých cieľov, ktoré sú pre zachovanie ich optimálnej životnej úrovne oveľa dôležitejšie,« analyzuje prístup k sporeniu Marta Kľocová, riaditeľka marketingu a CRM OVB Allfinanz Slovensko.
Najviac dôverujeme rodine, bankárom a sprostredkovateľom
Pri sporení na dôchodok sa ľudia najčastejšie radia s rodinou (64 %), s priateľmi (54 %) a finančným sprostredkovateľom (50 %). V dôvere k informáciám, ktoré získajú z týchto zdrojov, v zásade nie je rozdiel: 77 % dôveruje rodine a priateľom a 69 % finančnému poradcovi. Vo všeobecnosti Slováci v otázke financií rovnako dôverujú pracovníkom bánk, finančným sprostredkovateľom a rodine. Úroveň dôvery sa pohybuje medzi 70 a 80 percentami. Naopak, najmenej dôverujeme informáciám z vyhľadávania na internete (57 %) a televíznej reklame (24 %).
„Prieskum nepotvrdil, že by miera dôvery k rôznym informačným zdrojom súvisela s úrovňou finančnej gramotnosti,“ hovorí Marta Kľocová.
Zaujímavosťou je, že prieskum rovnako nepotvrdil zásadný rozdiel v gramotnosti medzi ľuďmi, ktorí riešia exekúciu a tými, ktorí exekúcii zatiaľ nečelili. Vyše desatina ľudí v prieskume, ktorí čelia exekúcii, dosiahlo priemernú hodnotu indexu 55 bodov, zatiaľ čo ľudia bez exekúcie 63 bodov.
Až 2/3 rodín sú na tom finančne horšie ako pred rokom
V prieskume ľudia odpovedali aj na otázku o vývoji ich finančnej situácie. Dve tretiny uviedlo, že sa ich finančná situácia v porovnaní s minulým rokom zhoršila. O najvýraznejšom zhoršení hovoria ľudia s príjmom do 400 eur, kde až 23 % hovorí o výraznom zhoršení. Približne desatine opýtaných sa situácia výrazne zhoršila v príjmovej kategórii nad 1 500 eur, ako aj v kategórii 600-800 eur. Naopak, najmenej si finančne pohoršili rodiny s príjmom 1200-1500 eur, kde len 3 % opýtaných hovoria o výrazne horšej situácii a, naopak, 45 % priznáva, že sa im finančne darí lepšie ako pred rokom.