Od januára sa sprísňuje poskytovanie hypoték aj spotrebných úverov

Ako ukazuje najnovšia analýza  Národnej banky Slovenska, v tempe zadlžovania predbiehame krajiny eurozóny či susedné štáty z Vyšehradskej štvorky, ale dokonca aj krajiny východnej Európy. „Na Slovenskuprevyšuje tempo rastu dlhov rast ekonomiky, resp. príjmov domácností,“ konštatuje NBS.

Opatrenia hodnotia finanční analytici ako logické. „V roku 2017 sa potvrdilo, že Slovensko je jedinou krajinou EÚ, v ktorej sa zadlženosť domácností každým rokom zvyšuje nepretržite od roku 2005.  Ekonomická teória hovorí, že nepriaznivé dopady na ekonomický rast sa začínajú objavovať pri zadlžení 30 percent k HDP. Na Slovensku sú domácnosti dnes zadlžené na úrovni 40 percent HDP a podiel stále stúpa,“ hovorí hlavný analytik TopForex Peter Bukov.

Poskytovanie úverov na bývanie sa znovu sprísňuje

Od 1.1.2018 sa zvyšuje výška požadovanej rezervy z dnešných desať na pätnásť percent. Konečnú výšku 20 percent dosiahne od júla 2018. Kombinácia vyššej rezervy, testovania príjmu na úrok navýšený o 2 percentá a nahradenie Štátneho príspevku pre mladých k 31.12. 2017 menej výhodným daňovým bonusom znamená, že úvery na bývanie sa pre ľudí s nižším príjmom stanú menej dostupnými. „Faktom je, že Slováci sa v posledných rokoch zadlžujú najrýchlejšie v Európe, čo nie je v poriadku. Preto je správne, že sa národná banka snaží toto tempo zmierniť. Ľudia akoby zabudli, že úvery nie sú populárny módny doplnok, ale záväzok na dlhé roky dopredu. A aj keď našťastie niektoré banky požadujú od ľudí životné poistenie, stále je príliš málo ľudí zabezpečených tak, aby pri nečakanej udalosti neprišli o strechu nad hlavou,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.  

 Prvá regulácia spotrebných úverov v histórii

Od 1.1.2018  začne platiť vôbec prvý pokus Národnej banky utlmiť poskytovanie spotrebných úverov. Slováci si berú v posledných dvoch rokoch výrazne viac spotrebných úverov. Keďže majú vyšší úrok aj splátku kvôli kratšej splatnosti ako úvery na bývanie, riziko nesplácania je pri nich výrazne vyššie. Kým zlyhaných úverov na  bývanie je 3,4%, pri spotrebných je to až 8 percent. A aj keď číslo tento rok mierne kleslo, je stále rizikové.

„Pre ľudí to znamená, že banky budú pri schvaľovaní spotrebného úveru pripočítavať k  skutočným výdavkom ešte rezervu vo výške dvadsať percent. A potom, podobne ako pri úvere na bývanie, navýšia úrok o 2 %, aby zistili, či dokážete splácať úver aj pri vyššom úvere,“ vysvetľuje zmenu  Marián Búlik.

Pri výdavkoch budú banky počítať so životným minimom 200 eur na hlavného živiteľa, 140 eur na partnera a 90 eur na dieťa. Po odpočítaní životného minima banka vypočíta, koľko vám zostáva na splátku.

Spotrebné úvery využívali mnohí ľudia na dofinancovanie hypotéky z banky. Opatrenia NBS totiž obmedzili poskytovanie úverov nad 80 percent hodnoty kupovaného bytu či domu. Zvyšných dvadsať percent len menšia časť klientov financovala z vlastných úspor a naopak, väčšina siahala po spotrebnom úvere. „Od nového roka bude dofinancovanie spotrebným úverom nedostupné pre ľudí, ktorí majú príjem takpovediac na hrane. Dôvodom je rezerva, ktorá sa samostatne posudzuje pri spotrebnom úvere aj pri úvere na bývanie. V takom prípade má človek dve možnosti: nájsť si lacnejšie bývanie alebo si znížiť úver vlastnými úsporami. Z mojej praxe jednoznačne vidím, že sporenie nie je otázkou výšky zárobku. Je to vec osobnej zodpovednosti a sporiaceho zvyku, ktorý by si mal človek osvojiť už od prvého zamestnania. Podstatné je sporiť pravidelne, hoci človek začne aj s 20 eurami mesačne. Odložené rozhodnutie o sporení je totiž extrémne drahé. Ak človek odloží začiatok sporenia o desať rokov, musí sporiť až trikrát viac,“ radí Marián Búlik.

 Iné možnosti úverov

Časť odborníkov očakáva, že tieto kroky vyženú ľudí do nebankoviek. Marián Búlik z OVB si to nemyslí. „Na základe mojej viac ako 12-ročnej praxe som presvedčený, že časť ľudí odloží svoje rozhodnutie a začne sporiť či prípadne skoriguje svoje plány.“ 

 Veľkým lákadlom pri nebankových pôžičkách je fakt, že sa často dajú získať aj bez dokladovania príjmu, bez overenia úverového registra a takmer ihneď. Daňou za to je však podstatne vyšší úrok ako pri bankových pôžičkách.

 Na trhu, samozrejme, existujú aj ďalšie možnosti pôžičiek. Výhodou peer-to-peer pôžičiek (priame požičiavanie od ľudí ľuďom) je ich jednoduchosť. A pre tých, ktorí si chcú požičať, je výhodou nižšia úroková miera, než akú im ponúkajú banky. Na druhej strane investor, ktorý v tomto systéme požičiava peniaze niekoľkým dlžníkom naraz, získava vyššie zhodnotenie svojich úspor. V Česku za jednou z podobných spoločností dokonca stojí banka, ktorá pritom sama poskytuje tradičné bankové pôžičky. 

 Podpora pre mladých v dnešnej podobe končí, od januára bude menej výhodná

Od januára 2018 sa dnešný štátny príspevok pre mladých ŠPM mení na daňový bonus, ktorý je jednoznačne nevýhodnejší ako doterajšia bonifikácia. Podľa prepočtu OVB Allfinanz Slovensko  strata pri 50-tisícovom úvere za 5 rokov splácania predstavuje takmer 1 700 eur (počítané na príklad úveru v Tatrabanke).

 Dobrou správou je, že klienti, ktorí v decembri stihli požiadať o hypotéku so štátnym príspevkom pre mladých a do konca roka aj podpíšu úverovú zmluvu budú môcť čerpať takýto úver podľa pôvodných podmienok ŠPM. To znamená, že úver schválený v decembri 2017 bude prvých päť rokov zvýhodnený na úrokoch, na ktorý štát prispieva 2 % a banka 1%. Pri dnešných nízkych úrokových sadzbách tak mladí ľudia splácajú prvých 5 rokov úver s prakticky nulovým úrokom.